Aj keď nepatrím medzi veľkých vyznavačov zrazov, musím povedať, že som sa tešil. Lákal ma bohatý program, samotná rally a samozrejme možnosť stretnúť opäť množstvo motorideákov.

Aby som si víkend užíval už od začiatku, naplánoval som si peknú no náročnú trasu priamo cez stred Slovenska (KE - Gelnica - Hnilčík - Mlynky, Dedinky - Brezno - Nitrianske Pravno - Topoľčany - Duchonka) Na moje prekvapenie mala trasa úspech a pripojili sa ku mne ďalší motorkári...

S príchodom víkendu (piatok) sa už tradične kazí počasie. Z KE vyrážame v zložení Dadi, Awia, Bedo, Soňa a Harly. V Dedinkách sa k nám pripája Dobos na Kývačke. Z jazdy veľa nemáme, buď prší, alebo jazdíme na vode. Cesty začínajú obschýnať až pred Breznom, kde si robíme obedňajšiu prestávku v motoreste, ktorý vyzerá ako pirátska loď.

Kým sme sa najedli dážď nás znova dobehol. V BB je už sucho a k nám sa pripája Jraid. Ten, ako domáci nás vedie priamo na Šturec. Žiaľ Harly míňa odbočku a tak sme ho stratili. Mobily ale fungujú a tak sme sa dohodli, že Harly pôjde ďalej po hlavnej a stretneme sa neskôr. Na Šturci je sucho a tak si môžeme konečne zajazdiť. Ďalej už pokračujeme v pohotovom tempe v relatívne peknom počasí. V Budiši sme sa chceli napiť z prameňa, ale miestny, ktorý tam plnili bandasky a fľašky, nás k tomu nepustili... Škoda. V Partizánskom nás ešte chytila riadna búrka, aby sme náhodou na Duchonku neprišli suchý...

Nájsť areál nebol žiaden problém na vstupe sme zaplatili po 250Sk a dostali sme tašku s tričkom, programom, odznakom a nálepku nám medzi tým nalepili na značku. Zložiť sme sa šli presne na miesto, ktoré mi telefónom popísal RAdo. Našli dobrý flek, kde som zavolal aj ďalších košičanov, ktorý prišli ešte pred nami a tiež Herghottovcov. Bedo so Soňou sa zatiaľ šli ubytovať na do Kaštieľa, ktorý je neďaleko. Čoskoro sme sa boli „ubytovaný“ a mohli sme vyraziť do areálu niečo zjesť a aj vypiť. Zatiaľ tu nebolo veľmi veľa motorkárov a tak to šlo všetko v pohode. Bufety poskytovali tradičnú zrazovú stravu.

S Príchodom večera sa rozozvučali aj kapely na pódiu. Hrali sa rôzne žánre a tak si každý mohol prísť na svoje. Pri pódiu však bol riadny hluk a bolo tam skoro nemožné rozprávať a tak sme sa presunuli k bufetu Topvaru, kde bolo to sľubované pivo za 15 Sk. Medzi jednotlivými kapelami Vadim s Natálkou oboznamovali účastníkov s programom nasledujúceho dňa s dôrazom na Buldog rally. Spestrením večera bol pokus o vytiahnutie zapadnutého off-roadu. Motorkári sa snažili aj s pomocou sanitky tento teréňak vytiahnuť no nepodarilo sa im to. Nakoniec zapadla aj sanitka a tak vytiahli aspoň tú.

Na záver dobre rozbehnutého večera vystúpila kapela Chikiliki-tua. Jej vystúpenie bolo naozaj vynikajúce a myslím, že malo úspech u všetkých. Bodku za večerom zabezpečil amatérsky pár, ktorý predviedol menšiu erotic show. Motiváciou pre nich bolo okrem potlesku a povzbudzovania divákov aj cena od Motocentra Senec.

Na druhý deň ráno bola naplánovaná samotná súťaž Buldog rally Duchonka. Samozrejme, že som si ju nenechal ujsť. Ako sa približovala desiata hodina ľudia sa začali pripravovať na štart. Študovali mapy, dohadovali stratégiu jazdy atď. Ja som to poňal ako pekný výlet ktorého cieľom má byť dobre si zajazdiť a niečo aj uvidieť. Trasa bola naozaj zaujímavá tak som sa už tešil.

Kto mal ambíciu zaútočiť na hlavnú cenu, ten sa musel naozaj poctivo pripraviť, dokonale si naštudovať mapu, zakresliť si tam trasu tak aby na trase ani chvíľu nezaváhal. Takto poctivo sa pripravoval napríklad Herghott a preto som sa radšej vzdal možnosti ísť s ním :-))) Ja som si radšej zvolil rýchlejšiu jazdu v partii (Jraid + Pali a Peťo z KE).

Na štarte sme si najprv chvíľu postáli v rade. Itinerár sme dostali do tankvaku. Kto nemal tankvak tomu organizátori ochotne nalepili itinerár na nádrž lepiacou páskou. Po štarte som hneď minul prvú odbočku na obec Závada, ktorá ani nebola v mojej mape, ani na ňu nebola smerová šípka. Tu sme vlastne počkali na ostatných a už spoločne sme vyrazili správnym smerom. Navigácie sa ujala Dadi a tak sme už ani neblúdili. Na prvej zastávke sme stretli kopu známych od ktorých som sa snažil zistiť ich čas. Už na tejto prvej zástavke sa časy riadne líšili a tak som to nechal na náhodu. Ani čas prestávky sme bohvieako neodsledovali a ďalej sme vyrazili až po 12-tich minútach. Už som začínal tušiť, že za ideálnym časom meškáme, ale celá partia ma uisťovala, že pri tom našom tempe musíme byť dokonca rýchlejší. Cestou sme sa ešte s Jraidom zastavili pri Beckovskom hrade, kde sme sa s motorkami vytrepali až na horné parkovisko. Zjavne to nikomu nevadilo a tak sme tam spravili niekoľko fotiek a pokračovali ďalej. Časovú stratu sme sa snažili dobehnúť svižnejšou jazdou.

Pred Trenčínom som však spomalil. Už ma tu raz policajti nachytali. A aj sa oplatilo. Radaru sme ušli bez ujmy. Od Majáku na nás čakal asi najkrajší úsek cesty s poslednou zástavkou (v nejakej dedinke pri krčme). Cesta šla cez kúpeľné mestečko Trenčianske Teplice a pokračovala kľukatou cestou cez hory. Škoda len toho štrku na cestách. Po daždi bol miestami naplavený na celú šírku cesty. Po poslednej zastávke obohatenej osviežujúcou kofolou sme sa už blížili na Duchonku po úzkej cestičke. Kde sa nedalo ani auto obehnúť. Na moje prekvapenie nás po chvíli plechovkár pustil pred seba. Veru aj takí jazdia na Slovensku :-))) V cieli nám zapísali konečný čas a už sme sa mohli venovať ďalšiemu programu.

Medzitým v areáli pribudlo kopu motorkárov ale aj ostatných návštevníkov. Keďže sme mali veľký hlad na rad prišiel obed. Škoda len že tie veterány, ktoré stáli na parkovisku keď sme prišli z relly, na nás nepočkali :-)) Program pokračoval jazdami na Jawách a Veľkou gumovačkou. Tá nakoniec ani nebola taká veľká. Neviem kde boli všetci tí gumovači čo som ich videl na iných zrazoch. Veď tam im nikto neponúkol novú gumu za polovicu a aj tak gumovali... No aj tak som videl asi najviac strelení pneumatiky pokope. O Dobrú zábavu sa postarali aj chalani, ktorý predviedli, že gumovať sa dá aj na starej jawke. Akurát po gumovaní nebolo na na ich barumke ani stopy...

Nasledoval spoločný výjazd do Topoľčian k pivovaru Topvar. Predstavitelia Topvaru dokonca prisľúbili odmenu všetkým zúčastneným. Odmenou bola nakoniec plechovka piva. Cestou späť som sa akosi omylom priplietol do nejakej skupinky, ktorá šla ešte do Bojnej na nejaký ranč (asi na večeru). Keď som sa spämatal tak som to otočil a už som sa ponáhľal na Duchonku, kde som si chcel dať zmerať výkon mojej lokomotívy.

Meranie výkonu prebiehalo trošku chaoticky. Nebol žiaden poradovník a tak si museli poradie medzi sebou riešiť sami motorkári. Samozrejme, že každý tvrdil, že prišiel skôr (keď som tam prišiel ja, ešte za dažďa, tak tam stáli 4 motorky a žiadny ľudia) Nakoniec prišiel na pomoc ochrankár a bolo po problémoch. Moja CBR-ka obstála na moje prekvapenie veľmi dobre. Museli kvôli nej síce upravovať stolicu (taký dlhý rázvor nemala žiadna z moto testovaných pred ňou), ale zjavne im to nevadilo. Za 200Sk som dostal do ruky graf priebehu výkonu a krútiaceho momentu (max. výkon 110k, max. krútiak 87Nm). Vďaka sériovému stavu motorky (žiadne laďáky) boli obe krivke úplne hladké bez akýchkoľvek prepadov. Krivka krútiaceho momentu je veľmi plochá a už v 4200ot je k dispozícii 76Nm. Čiže bol som asi jeden z mála ľudí, ktorý si dali zmerať výkon a boli spokojný. Ostatným sa väčšinou namerané hodnoty zdali malé.

Zbytok večera už prebiehal v klasickej zrazovej atmosfére. Najprv nejaké tie súťaže a potom sa na pódiu predviedli dvaja motorkári v „originálnej“ gay show. Tá bola zo začiatku naozaj zábavná. Postupne sa však tak rozbehli, až to jeden z divákov nevydržal a hodil na pódium plastovú stoličku. Svoju chybu isto hneď obanoval, keď zbadal ako ako sa na neho rúti ochrankár.

Potom nasledovali znovu rôzne kapely. Prekvapením pre mňa bola skupina Cmaro, ktorá predviedla naozaj perfektné vystúpenie. Všetkých zaujal hlavne ich mladý gitarista a tak museli na žiadosť divákov svoje vystúpenie ukončiť jeho sólom.

Program pokračoval nejakou tou erotikou v podaní profesionálok a postupne sa tak blížila súťaž Nový Čas hore bez. Na moje prekvapenie ani tu nebol veľký záujem (aj napriek lákavým cenám) a prihlásili sa len tri dievčatá. To ako to prebiehalo si nechám pre seba, kto tam bol videl... Kto nie môže prísť o rok...

Večerný program organizátori zakončili ohňostrojom, na ktorý som sa pozeral už len z môjho stanu...

V Nedeľu bol na pláne odchod domov. Kvôli nečakaným problémom s bedovou VTR-kou (defekt) sme šli najkratšou možnou cestou. Nebolo to znovu bohvie čo, dážď sa nám zas nevyhýbal...

Záver:

Ja nie som veľkým nadšencom zrazov. Viac mi vyhovujú kľudnejšie stretnutia mototuristov, kde je možné spoznať nových ľudí, vidieť nejaké to video a fotky z ciest a hlavne dobre pojazdiť po okolí. Ale Duchonka bola zatiaľ mojím najlepším zrazom. Dobrý program, dobrý ľudia, bolo cítiť, že to bola akcia pre motorkárov. Hlavne rally s vynikajúcou trasou bola dobrým spestrením víkendu. Samozrejme našli sa aj tu nejaké nedostatky, ale tie sa isto nájdu na každej akcii. Program bol taký pestrý, že som až nestihol absolvovať všetko čo ponúkal. (Pozrieť si adrenalínové videá, zastrieľať si v laserovej strelnici, veterány a podobne...) Ak sa podarí tak o rok prídem znovu...