Príprava

Ako som spomínal nápad na tento výlet bol inšpirovaný jedným článkom. Zaujala ma krása drevených kostolov. Trasu som rozplánoval na štyri dni. Počet kostolov, ktoré som chcel navštíviť bol sedem. No na Slovensku ich máme omnoho viac veď posúďte podľa obrázku.

Takže na pomoc pri plánovaní som zvolil googlemaps a pospájal trasy. Všetko som hodil na nástenku na fuk-buk (facebook) a čakal kto sa bude chcieť pridať. Záujem bol teda riaden, pri konečnom spočítaní som došiel na počet osem motoriek a dvanásť osôb. Ale nakoľko poznám podobné akcie vedel som, že sa počet osôb zmenší. Dátum akcie som zvolil od dňa odjazdu 12.augusta do dňa príchodu 15.augusta. Dĺžka trasy okolo tisíc kilometrov. Ešte sme sa partia stretli pár dní pred odjazdom na doladenie detailov. Dohodlo sa však len to, že ideme a potom sa už len popíjalo. Keď sa blížil dátum odchodu tak záujemcovia postupne ubúdali. Nakoniec nás bolo koľko je prstov na jednej ruke a štyri motocykle. Samozrejme všetko značka Suzuki náhoda či osud?

Zostava, stroje a schopnosti:

• réžia: Pavol (ja) na Bandite 650S – organizácia a mapy (som ako nespoľahlivé gps)
• kamera: Michal na V-Strome - fotografovanie a navigácia (ujo Mišo)
• hudba a zvuk: Milan na Intruderi 1500 – držka partie namiesto úst má kalašnikov
• produkcia: Tomáš na Bandite 600 – jeho motorka je Knight Rider familiárne Kit
• choreografia: Jakub spolujazdec na V-Strome – prežil to bez kvapky alkoholu

12.8. Trasa: Martin-Tvrdošín-Kežmarok

Dohodnuté stretnutie o 9:00 nestíham. Balím sa v rýchlosti a dúfam, že nič nezabudnem. Pred deviatou sa zastavuje u mňa Tomáš pre nepremok. Chvíľku po ňom za rachotu svojho Intrudera prišiel aj Miňo. Nakoniec volám Michalovi nech príde ku mne. Podarilo sa mi zbaliť v rekordnom čase a vyrážame všetci na pumpu.

Máme natankované tak sa pomaličky poberáme smer Tvrdošín. Čela našej výpravy sa ujíma Michal a nasadzuje svižné tempo. Míňame dedinky okolo Martina a ani sa nenazdám už sa uberáme smerom na Dolný Kubín. Za Dolným Kubínom sa držíme smeru na Tvrdošín. V Tvrdošíne ja naša prvá zástavka. Hľadáme podľa značenia kde bude stáť drevený kostolík. Nakoniec nám na parkovisku poradil domáci obyvateľ. Po pár metroch stojíme pri vchode do tohto nádherného kostola. Zaujíma nás ako budú ľudia reagovať na veselú partiu motorkárov. Všade nás berú v pohode, to sme radi.

Motocykle nechávame na parkovisku a ideme si obzrieť kostolík. Michal všetko fotografuje, veď má poriaden foťák a dokonca ho to baví. Kostolík je naozaj krásny a dostávam pochvalu za nápad na túto trasu. Za poplatok jedno euro na osobu a tuším päťdesiat centov za foťák vstupujeme dnu. Proste nádhera, toto nás teda uchvátilo. Dnu dostávame aj výklad historie od mladého chalana. Jeho rozprávanie prerušuje len pád Tomášovej prilby a poriaden rachot. Vedľa jeho prilby sedel Miňo a vinu za pád dávame hneď na ňeho. Bránil sa, že prilba padla sama, no neveríme mu, isto Tomášovi závidel peknú AGVečku. Veď on má len taký šerbeľ, ktorý premenúvam na nočník. Jediné čo si pamätáme z prednášky je vek kostola 570rokov. No niekto si nepamätal ani to.

Sadáme na stroje a smerujeme ku Tescu na nákup jedla. Rozbíjame tábor pred Tescom a začína jedenie na stojáka. Prichádza ku nám aj voľáka pouličná zmeska psíka. Chce si pri nás len ľahnúť ani nežobre o jedlo. Čoskoro sa pri nás zastavuje aj žobrák, ten neni ako psík a neustále pýta cigaretu. Jediným fajčiarom je Michal tak sa zľutuje a jednu mu dáva. Jasné, že mu to nestačí a chce aspoň ešte dve. Posielame ho do zadnej časti tela no neúspešne a otravuje ďalej. Prestávame si ho všímať a bavíme sa, kde dnes večer skloníme hlavy na spánok.

Môj plán trasy dáva ako bod prvého tábora okolie Kežmarku. Na druhý deň má naša trasa ísť od Kežmarku na Starú Ľubovňu a ďalej na Bardejov. Michal navrhuje, že by sme mohli ísť až na Domašu a potom odtiaľ vyrážať po okolí. Ukazujem im na mape koľko sme od Domaše a nakoniec sa dohadujeme, že uvidíme o akom čase budeme v Kežmarku. Tak usadáme na svoje tátoše a ideme smer Vysoké Tatry. Čo vám budem písať o prejazde Tatier, proste krása a kopec motorkárov. Zažil som Tatry pred kalamitou a aj keď sa pomaličky vysádzajú nové stromy, následky je stále vidieť. Keď nad tým za jazdy premýšľam je mi smutno. Zastavujeme a hneď ma dostáva do nálady debata okolo Miňa. Pred odchodom mi volal čo si beriem. Povedal som, že hlavne plavky a uterák nech si nezabudne. Samozrejme si aj plavky a uterák zabudol a v Tescu Tvrdošín mali iba potraviny. Kúpi si teda plavky v Kežmarku a za doťahovania a srandičiek sadáme na stroje a ideme ďalej smer Kežmarok.

Prebehli sme Tatranskou Lomnicou a ideme ďalej. Samozrejme pri ceste je mnoho potomkov indov. V rukách držia úlovky z dnešnej hubačky a strkajú nám ich skoro pod nos. Pomaličky nejdeme a tak míňame odbočku na Kežmarok. Taká odbočka skoro ako do kameňolomu, tak sa otáčame, aby sme ju minuli znovu. Na tretí pokus odbočujeme a miestny hubári sa stále dokola pýšia svojimi úlovkami. Za odbočkou je hotelík, tak sa ideme skúsiť opýtať na nocľah. Teda recepčná bola ochota sama o sebe. Nemáme nič volné a nikde v okolí nie je žiaden kemp ani hotel. Takto znela jej odpoveď, si robila asi prdel. Hotel zýval prázdnotou a neveríme, že nikde v okolí Kežmarku nebude možnosť uloženia na spánok. No, ale čo sa čudujeme, sme na Slovensku. Ideme teda ďalej smer Kežmarok. Prechádzame základňou miestnych hubárov a chytám poriadnu jamu na ceste, modlím sa nech tu nemusím zastavovať. Nakoniec sa mojej moto nič nestalo a už vchádzame do Kežmarku. Stojíme na parkovisku a Tomáš sa chce ísť ubytovať do osady hubárov, videl tam aj pekné baby a jeho sen je byť vajdom. Nachádzame kostol a ideme sa fotiť. Platíme za parkovisko a ujovi čo stráži na parkovisku dávame voľáke euro navyše. Zdvorilo odmieta a stavia sa ku motorkám, že stráži aj bez príplatku. Nedáme sa a tlačíme mu za ochotu peniaze navyše. Do Kežmarského kostolíka neideme dnu, lebo je tam zákaz fotenia. Aj tak sa nám nezdá moc drevený.

Ďakujeme pánovi na parkovisku a posiela nás do kempu pri Vrbove, že určite pochodíme. Prejdeme Ľubicou a už stojíme na parkovisku pri termálnom kúpalisku vo Vrbove. Ja a Michal ideme vybavovať ubytko. Ochotná slečna na pokladni kúpaliska nás smeruje do kempu. To ešte netušila, že sa vrátime v plnej zostave na čele z Miňom bez plaviek. Ubytko nakoniec dostávame v kempe od krásnej pani v rokoch. No úprimne sme jej typovali maximálne 40ku no povedala, že má hodne cez. Dostali sme chatku za smiešnych 3,60€ na osobu. Ako jediný sa vytrepem s motorkou na betonik pred chatkou.

V kempovom bufete kupujeme stravu a zisťujeme aké má liehoviny. Prezliekame sa do plávok a ideme smer kúpalisko. Miňo samozrejme bez uteráku a plaviek. V hale sa hrnieme ku pokladni, kde obsluhuje mladá slečna. Miňo chce kúpiť plavky no majú len detské. Tak by chcel aspoň také čo si niekdo zabudol. Tvorí sa za nami rada a slečna je evidentne v rozpakoch. Do toho vstupuje jej nadriadená a pýta sa čo sa deje. Miňo zachraňuje situáciu a vysvetľuje, že si tu zabudol plavky. Nakoniec si vyberá a platíme za vstup na štyri hodiny. Je jasné, že sme slečnu doplietli a za nás päť sme zaplatili okolo pätnásť eur. No nie je to tam aj tak moc drahé, môžeme len odporúčať. Nastáva kúpanie a šantenie. Posedenia v kúpaliskových podnikoch a voľná zábava. Večer nás preberá chlad nakoľko sme všetci len v plavkách a o desiatej večer utekáme do kempu. No utekať sme neutekali, ale minimálne rýchla chôdza to bola. Večer ideme trošku zahriať telá do kempovej krčmičky. Zoznamujeme sa s partiou robotníkov z Košíc. Musíme sa vytratiť, lebo nás evidentne idú opiť. Ideme spať piati na štyroch posteliach. Nakoniec Tomáša pasujeme na úlohu strážneho psa a bude spať pod stolíkom na karimatkách. Pelech sme mu ešte zmäkčili jednou perinou, aby nekňučal.

Zaželávame si dobrú noc a ideme spať. Brutusovi vadila bzučiaca chladnička, tak vytrhol kábel zo zásuvky. Michalovi s Kubom prišlo zle, tak do tichej noci išli zarevať ako jelene v ruji. Michal svoje nočné vracanie okorenil oblečením trička polícia. Okolo ubytovaní mali aspoň zážitok.

13.8. Trasa: Vrbov-Levoča-Prešov-Bžany

Ráno sa prebúdzame do jemného dažďa. Iľko zas nesklamal a počasie je opačné ako predpovedal. Meníme teda trasu a namiesto na Starú Ľubovňu pôjdeme na Domašu. Balíme a krátko po deviatej sme už na ceste. Jemný dážď začína pomaličky silnieť. To nás neodrádza, ba skôr nás to baví. Veď nie je zlé počasie, len zle oblečený motorkár. Za tunelom Branisko sa počasie vyjasňuje. V Prešove sa dohadujeme, že potiahneme na Zemplínsku šíravu a tam sa ubytujeme. Ideme tankovať a z rádia hlásia povodne pre okolie Zemplína. Potom zaznela reklama na Miss Domaša a bolo rozhodnuté. Ešte dopĺňame bruchá bagetami na pumpe. Nevedel som otvoriť pretechnizovanú mikrovlnku na pumpe, tak bagetu hrejem na motore.

Neviem prečo som tú blbú mikrovlnku nevedel otvoriť. Tak som sa hanbil, že som hlavu schoval do Michalovho kufra.

Vymotávame sa z Prešova smer vodná nádrž Veľká Domaša. Slniečko začína hriať a my pomaličky zhadzujeme časti výstroje. Prichádzame na Domašu, pri vstupe od dedinky Lomné platíme vstupné euro na hlavu a euro za motorku. Miss sa koná na druhej strane, čo podľa vyberačov vstupného je kilometer cez vodu a cca štyri naokolo. Cez vodu nevieme, ale naokolo to bolo vyše pätnásť (už neviem presne). Nakoniec sme aj tak na Misskách neboli. Ubytovanie idem vybavovať ja a Miňo. Prvý hotel bol voľný iba pre štyroch. No druhý už bol prázdnejší a personál aj ochotnejší. Cena Šport Hotelu bola 16€/osoba vrátane raňajok. Motocykle nám schovajú pod prístrešok a na dvore hotela je bazén. Čo viac si môžeme želať. Odstrojujeme motorky a ideme sa okúpať do bazéna. Miňo stále nemá plavky a na recepcii majú iba ženské, aj to vrch. Tak nakoniec ide v trenkách, škoda mohol si dať vrch dámskych, bola by zábava.

Po kúpaní ideme na výlet po okolí. Od Domaše smerujeme na Stropkov. Samozrejme sme nemohli nezastaviť v dedinke Miňovce.

Odchádzame z Miňoviec, deti bežia za Miňovím Introšom, ženy zamilované plačú, starci a chlapi mávajú a smutne sa lúčia s Miňom. Sám veľký menovec ich dedinky má slzu na krajíčku. Jasné celé je to blbosť. Nikto ani nevedel, že tade ideme. Ale jeden nikdy nevie. Za Miňovou dedinkou máme ísť podľa mapy rovno, no je tam zákaz. Trošku blúdime a miestny nás nakoniec nasmerujú na obchádzku. Tu vás poprosím o znovu prečítanie časti Zostava a stroje. Totižto tá ich obchádzka bol poriaden offroad. Boli sme natoľko v šoku, že sme sa ani neodfotili. Dokonca sme prechádzali pontonovým mostom. Proste zážitok na celý život. A zistenie, že naše stroje zvládnu aj terén. Všetko sme prežili, tak smerujeme ďalej. Cez Stropkov na Svidník do dedinky Ladomirová. Tam je jeden z mnoho drevených kostolíkov.

Pokračujeme na ďalšiu zástavku do dedinky Bodružal. Tam je taktiež kostolík, ktorý sme plánovali vidieť. Samozrejme je fotenie a uznanie, že kostolíky sú nádherné. Chalani sú radi, že som takýto výlet naplánoval. A ja som rád, že sa im to páči.

Cestou sme si všimli tanky a nápis údolie smrti. Pôvodne sme chceli ísť nazad inou trasou, no vraciame sa ako sme prišli. Prichádzame ku dvom tankom jeden ruský a druhý nemecký. Je tam kopa turistov, tak ideme po vyznačenej trase na údolie smrti.

Pokračujeme a popri ceste sú sem-tam roztrúsené tanky. Je to zhruba päť kilometrový úsek. Zastavujeme pri pár tankoch a ideme sa fotiť.

Keby nebolo také neznesiteľné teplo, tak sa tam blbneme asi ešte teraz. No bol čas vyraziť naspäť. Miňo prehlásil, že on po offroade už nejde. Tak sme sa rozhodli, že prejdeme cez zákaz. Vravel, že videl ako tade chodia domáci. Nakoniec sa dostávame k danému úseku. Odbočku na terénnu obchádzku sme aj tak už nenašli, tak neohrozene ideme do zákazu vjazdu. To čo sme však našli nám vyrazilo dych a Miňo dokonca na sekundu stratil reč. Aby ste boli v obraze Miňovi sa proste huba nezavrie. Stála pred nami cesta pri, ktorej bola naša terénna vložka nič. Nakoniec miestny čo tade išli pešo vravia, že tade chodia autá. Predsa nebudeme motorkárí horší, tak to prechádzame. Stupačky krstíme všetci rad radom. Po prekonaní tejto cestnej kľukatice to fotíme. Potom nás okoloidúci informujú, že tu policajti radi berú vodičské. Samozrejmosťou je aj päťsto eurová pokuta. Po tejto informácii sadáme na stroje a prášime kade ľahšie.

Večer dorážame na hotel unavení, ale máme plno zážitkov. Odkladáme foťáky, aj motorky a ideme sa zabávať. Pod zábavou rozumej návštevu miestnej disko a ochutnávky piva a liehovín. Ďalej to nemá význam rozpisovať a aj tak, kto si to má pamätať. Veď je piatok trinásteho.

14.8. Trasa: Domaša-Humenné-Snina-Ubľa

Ráno sa budíme svieži a v dosť skorej hodine. Ideme na raňajky a tam sa dohadujeme čo ďalej. Nakoniec sa rozhodujeme ostať na hotely ešte jednu noc. Takže dnes bude výlet na motorkách zas bez batožín. Vyrážame po výdatných raňajkách okolo deviatej smer Humenné a Snina. Tomáš sa chce zastaviť na halásle v Snine. Zastavujeme pred Tescom v Snine, aby si Miňo konečne kúpil plavky. Pristavuje sa pri nás partia a chcú foto na motorke. Samozrejme nemáme nič proti a Michal robí pekné fotky jednej kočke z partie.

Partia nás informuje, že v Snine je rock fest. Ideme teda pozrieť na hotel, kde chce Tomáš ochutnať halásle. Rock fest sa koná pri hotely kam sa chceme ísť najesť. Je úplne plný, tak si musíme nechať zájsť chuť. Pokračujeme teda ďalej smerom na Ubľu. Fotíme sa na Slovensko-Ukrajinských hraniciach. A ideme do miestnej krčmy na kofolku.

Kofolka sa však nekonala. Také niečo tu nevedú, tak si dávame malinovku akú si pamätáme z detstva. Po osviežení ideme pozrieť kostolík, ktorý je neďaleko v dedinke Ruská Bystrá. Ku kostolíku sa dostávame po lúčke veď offroad máme zvládnutý. Je tu tak pekne, že sa nám ani nechce odísť. Ideme cez les a mne cez cestu prebieha srna. Našťastie prebehla a zaobišlo sa to bez nehody.

Odchádzame smerom na Sninu, ideme pozrieť či sa reštaurácia neuvoľnila. To teda neuvoľnila, tak ideme dotankovať na benzínku. Je poriadne teplo a sme spotení ako myši. Na pumpe sa objavujú dve slečny v červených šatočkách. Nastáva Miňova chvíľa a ukecávame ho nech sa ide opýtať na spoločnú fotku. Chvíľku premýšľal čo im povedať. Michal mu odporučuje, že chce foto pre motoride. Miňo s úsmevom vyráža a púšťa sa s dievčatami do reči. S úsmevom sa idú teda fotiť a hovoria, že poznájú chalanov okolo motoriek. Svet motocyklov aj motoride im nie sú neznáme pojmy. Dokonca idú na Snínsky rock fest robiť promo pre zraz na Zemplínskej šírave. Chrlia na nás mená chalanov a my len prikyvujeme, že ich poznáme. Samozrejme ani jedno meno nám nič nehovorilo. Proste sme im sproste klamali. Boli pekné a zažili sme aspoň trošku vzruchu.

Vraciame sa na hotel a je niečo po tretej. Dávame si chladené pivká a blbneme v bazéne. Proste luxus a zhodujeme sa, že voľáka cudzina sa môže...viete čo. Proste blbneme ako malé deti, ale zamiešavame do toho aj liehoviny. Tu sa už moje záznamy strácajú. A najmladší vypil aj tak najviac.

15.8. Trasa: Domaša-Košice-Rožňava-Brezno-B.Bystrica-Martin

Veselá noc sa rovná ťažké ráno. Ani my nie sme výnimka. Vstávame skoro a presúvame sa na raňajky. Vonku je už ráno poriadne horúco a teplomer atakuje tridsiatku. Dnes sa budeme presúvať domov. Dostávame telefonáty, že v Martine je poriadna búrka. Nevadí, veď kým dorazíme do Martina to určite prejde. Všetko balíme a štartujeme okolo deviatej smer Vranov nad Topľou. Potom smer Sečovce a cez Dargovský priesmyk do Košíc. Dávame nutné pauzy na doplnenie potrebných tekutín. Je tu naozaj brutálne teplo a telefonáty z domova neveštia nič dobrého. Sadáme na motorky a smerujeme okolo Národného parku Slovenský kras. V Rožňave trošku blúdime a robíme si obhliadku ako žijú potomkovia kočovníkov. Dokonca nám jeden chce predať svoju dcéru. Valíme rýchlo preč, len Tomáš nám kdesi zaostal. No čoskoro nás dobieha a samozrejme si robíme srandu, že dohadoval cenu za dievčinu. Ideme teda ďalej smerom na Dobšinú a stále nás unavuje poriadne teplo. No čoskoro teplo aspoň trošku ustupuje v Nízkych Tatrách. Stojíme pri dedinke Stratená a je na našej posádke vidieť už únavu. Najviac zničený je Tomáš a ani si moc neužíva krásnu trasu, ktorou ideme.

No ja si to užívam naplno a trhám sa od partie. Čoskoro sa začína slniečko zaťahovať a my vidíme poriadnu čierňavu, ktorá ide na nás. Smerujeme do Brezna, no kúsok pred mestom už zastavujeme. Búrka už došla sem, tak pauzujeme na benzínke. Tu má svoj tábor aj partička čechov v stredných rokoch a sedlajúcich baworce a harleye. Kecáme a čakáme čo nám počasie predvedie. Voláme domov a zisťujeme ako to je u nás. Informácie nás moc netešia, časť Martina je pod vodou. Musíme čakať a hádžeme voľačo pod zub. Búrka je to teda poriadna, no nakoniec trošku ustupuje, tak sa obliekame do nepremokov. Sme odhodlaní vyraziť a pridáva sa aj partia čechov.

Neprejdeme ani pár metrov a búrka dostala druhý dych. Vidím akurát na Michalovu špzetku a chalani nie sú na tom o nič lepšie. No pokračujeme ďalej a pomaličky sa dostávame do tempa. Takúto prietrž sme teda ešte nezažili a to ani nevravím, že sme na motorkách. Obiehame autá, lebo v tomto lejaku ísť za autom nie je nič príjemné. Vchádzame do Banskej Bystrice a dážď sa zmenil len na mrholenie. Prebehneme Bystricou a smerujeme na Šturec. Nebude to žiadna zábava a Miňovi párkrát ustreľuje zadok. Tomáš ma zjazdenú prednú pneumatiku a moc dôvery mu to nepridáva. Michal sa už raz v takomto počasí vysypal, tak je vidno jeho nervozita. Mne bridgestonky držia ako prikované, tak sa postupne dávam na čelo partie. Ešte zastavujeme pri krížy a dávame foto.

Pokračujeme ďalej a Michalovi berie predok. Našťastie to ustál a ja sa zaraďujem pred neho. Nakoniec sme to prešli a ideme od Tur.Teplíc po panelovke na Martin. Celú trasu nadávam, neznášam túto cestu. Kto to nepoznáte tak sa to dá obísť fajn cestou. Buď starou SNPečkou alebo cez Borcovú a Príbovce. My sme však išli rovno, lebo okolie bolo zaplavené. Konečne koniec panelovky, no vidím policajtov. Odkloňujú nás do Príboviec a cez Valču ideme do Koštian. Tam už tečie voda cez cestu. Prechádzame to v pohode, vody bolo iba po členky. Nakoniec zastavujeme v Martine a lúčime sa. Všetci ideme domov plný zážitkov a príhod, no aj obáv ako dopadnú povodne.

Voľáke počty na koniec

• Spolu sme prešli zhruba 1100km
• Náklady na benzín cca 72,5€ (pri spotrebe 5,5l/100km)
• Ubytovanie 36€
• Strava to bolo individuálne ale zhruba 50€
• Každý sa zmestil celkovo do 200€ (vrátane alkoholu)
• Zážitky na nezaplatenie

Zvonec a koniec

Všetko má svoj koniec tak isto aj naša dovolenka. Jedno vieme určite: na rok sa určite pokúsime o niečo podobné. Podobná akcia je na nezaplatenie a hlavne sme sa zišli super partia. Tak dúfam, že sa vám tento článok páčil. Samozrejme všetkým želám šťastné kilometre a podobné dovolenky v kruhu priateľov.