9. 3. 2008 Leicester – Jedburgh – Berwick – Dunbar

Nedeľa, pekných 9° C a slnečno. Veci zbalené deň vopred. Nahadzujem na seba všetko potrebné a o 9:00 vyrážam na sever. Trocha si zvykám na iné správanie motorky s batožinou, doteraz to bol iba tankvak. Vchádzam na M1 a čaká ma diaľničný presun do Newcastlu, okolo 160 míľ. Kochám sa nádhernou panorámou priemyselných parkov, jadrových elektrárni a nekonečných polí. Pred Newcastlom schádzam na A68, ktorá vedie cez Northumberland national park.

Prichádzam na Škótsku hranicu, chcel som zastaviť aj pri Hadrianovom vale no nejako som ho obišiel. Tak robím foto pri skale a pokračujem na Jedburgh, malé mestečko s historickým centrom kde tankujem a fotím Jedburgh abbey. Inak na cestách je veľa motoriek, nedeľa a pekné počasie spravia svoje. Pokračujem po A698 na Berwick a zasa som v Anglicku. Berwick-upon-tweed je malé prístavné mesto s historickým opevnením, teda to čo z neho ostalo. Dlho sa nezdržujem a po A1 znova prekračujem hranice (už tretíkrát).

Do Dubaru prichádzam okolo 17:00, pristavujem sa pri pláži popri ktorej je pekný chodník. Mám tu zajednané ubytovanie, už ho treba len nájsť. Nehľadám dlho, natrafil som naň hneď na druhej ulici. Dnes to bolo bezproblémových 300 míľ, no predpoveď na zajtra ma nepotešila, 3° C a dážď.

10. 3. 2008 Dunbar – Edinburgh – Stirling – Perth

A kto by to bol čakal, predpoveď vyšla, dážď a teploty 2 až 3° C. Zmokol som ešte pri balení vecí na moto. Z Dunbaru idem po A1 a odbočujem na A198 k Tantallon castle. Vstupné 4,5 GBP, nikto tu nie je, celý hrad iba pre mňa, veď kto by aj šiel v takomto počasí. Z hradu vidno na Bass rock s majákom, zdá sa ako keby bol na tej skale sneh ale sú to iba húfy morského vtáctva.

Odtiaľ pokračujem k Museum of flight, no je otvorené iba cez víkend. Odchádzam po príjazdovej ceste k múzeu a namiesto 10 mph, idem 40 mph, stretávam sa s autobusom v miernej zákrute. Vyhýbam sa, no predne koleso schádza z cesty, podšmykuje sa na lístí a ja dopadávam s pravým ramenom na cestu a s helmou šúcham asfalt. Vyskakujem ratovať motorku, dvíham, no bolesť v ramene nedovolí. Prichádza šofér autobusu či som v poriadku. Pomáha mi dvíhať motorku, skúšam štartovať, nejde. Hlavou mi preblyslo „je po dovolenke“ , až potom si všimnem že bočný stojan je vyklopený. Skúšam znova a štartuje. Šofér sa ma znova pýta či som v poriadku, ja trochu vyplašený hovorím, že som a tak odchádza. Čistím moto od blata, všetko vyzerá byť v poriadku až na asfalt ktorý je medzi rebrovaním na motore a rozbitým sklíčkom na prednej smerovke, ale je funkčná, čo je podstatné. Rameno trochu pobolieva ale dúfam že je iba obrazené. Vydychávam adrenalín a po 15 min pokračujem smer Edinburg.

V Edinburgu sa nechcem dlho zdržať, idem na hrad. Chcú „iba“ 11 GBP, asi kvôli tým korunovačným klekotám, ktoré si za tie prachy nemôžete ani odfotiť. Všade veľa turistov, rýchlo preč. Ale výhľad je celkom fajn, tak aby som nemusel chodiť po meste zoomujem všetko čo vyzerá ako niečo, čo stojí za foto. Ďalej je na pláne Falkirk wheel, zaujímavo vyriešený riečny splav s 35 metrovým prevýšením, no nemám čas tak spravím jednu foto a idem pozrieť na Stirling castle, ktorý mi zavreli pred nosom. Už ma čaká iba nutný presun do Perthu po A9, kde mám ubytovanie. Zastavujem natankovať a zisťujem že vodotesne vrecká nie sú vodotesné. Od rána ešte neprestalo pršať a vždy keď zastavím ostávajú za mnou mláky vody. Pri platení odliepam od seba premočené peniaze a platím. Na podlahe za mnou bolo bez preháňania liter vody.

Po príchode do Perthu mám problém s nájdením ubytovania, ale po pol hodine a troch okružných jazdách po meste som to konečne našiel. Skladám všetko z motorky a keďže rameno sa nezlepšuje pýtam sa domácej na nemocnicu. Prezliekam sa do niečoho suchého, no bundu a čižmy mám iba jedny. V nemocnici čakacia doba dve hodiny na POHOTOVOSTI. Po dvoch hodinách mi letmo pozreli na rameno a poďme na roentgen. Dve foto, pol hodina čakania, nič mi nie je, je to iba obrazené, kameň spadol zo srdca. Toto sa stalo 10. 3. 2008, 14. 3. 2008 mi prišla SMS od NHS (úžasné UK zdravotníctvo) orig. Znenie „Martin, I am Dr Cross at De Montfort Surgery. I heard from Perth AaE that you fell off your mbike. They rang me to say your shoulder blade is fractured but this didnt show up on the Xray. No worries, just need to use a sling for a few wks. See Dr Heaton next week in the surgery.“ Preložím iba podstatné, mám roztrieskanú lopatku, čo nebolo vidieť na roentgenových snímkach, a pýtam sa sám seba, ako to zistili keď ja som sa flákal po Škótsku a oni tam mali IBA tie roentgenové snímky. Z nemocnice som prišiel 11:30, je mi zima a som zbitý ako pes ani neviem ako som zaspal.

11. 3. 2008 Perth – Dundee – Stonehaven – Aberdeen – Peterhead

Vonku je slnečno čo poteší keď si spomeniem na včerajšok. Čižmy sa neuschli, vyriešili a tak to igelitky zvnútra. Dnes mam iba jednu zastávku a to Dunnottar castle pri Stonehaven. Pohodový presun po A90, rovná cesta, miestami dvojprúdová. Obchádzam Dundee, po včerajšku nemám nejako na nič náladu. Po 65 m, schádzam k Dunnottaru, ten hrad nemá chybu, síce sa dovnútra nedostanete, ale je zadarmo.

Prechádzam cez Aberdeen, šedé mesto s obrovskou plážou a vrtnými vežami v diaľke, nezdržujem sa dlho. Asi 5 míľ pred Peterhead je pekná rovinka z kopčeka, tak som sa teda z toho kopčeka spustil. Ručička tachometra 90 mph, a za chvíľu vidím v zrkadle majáky. Nuž, na posraného aj hajzeľ spadne, a to som celú cestu dodržiaval rýchlosť až na malé výnimky. Zastavujem, skladám helmu, a starší policajt sa ma pýta, či viem koľko som šiel. Ja som mu odpovedal 90 mph (60 mph je povolená), poďakoval mi za úprimnú odpoveď, ale žiadne poľahčujúce okolnosti z toho zrejme nevyplývali. Takže sadáme do auta, on mi vysvetľuje z čoho som obvinený. Do dvoch mesiacov mi príde vyrozumenie, ešte sa ho opatrne pýtam či si môžem nechať vodičský. Takže vodičský mi ostáva, ale mastná pokuta ma asi neobíde, ešte že mám na to tie dva mesiace. Kontrolujú cestnú daň, poistku a čuduj sa svete lekárničku nechceli. Medzi časom mi povedali, že Peterhead je najväčší prístav pre lov rýb s bielym mäsom v UK, a že je tu veľa prisťahovalcov z Pobaltských krajín a Poľska, ktorý robia na rybárskych lodiach. No aj keď sme sa rozkecali, ani ma nenapadlo skúšať ich ukecať, bohužiaľ tu to nefunguje. Poprajú mi šťastnú cestu a ja pokračujem tých 5 míľ, čo mi ostalo.

Ubytujem sa, a idem do mesta na „fish n chips“, ale nie také obyčajné. Čerstvá ryba, ešte ani nepáchla rybacinou, šťavnaté biele mäso, lahoda. Ale bolo to také obrovské, že som to nemohol ani dojesť. Keby tam niekedy niekto zavítal je to Dolfin cafe, kde sa stravujú rybári, odporučil mi to domáci. Ak by niekoho zaujímal haggis, typické škótske jedlo, mal som ho každý deň na raňajky, až kým sa mi neprijedol, chutí ako naše jaternice.

12. 3. 2008 Peterhead – Huntly – Inverness – Hill of Fearn

Vonku prší, ale kým som sa naraňajkoval, prestalo, takže môžem vyraziť. Dnes ma čaká 150 m, idem naspäť po A90, odbočujem na A920 a tu sa začína moja ďalšia nočná mora. Fúka silný bočný vietor, prichádzam na A96 smer Inverness a čo čert nechcel cesta ide po hrebeňoch pahorkatín. Vietor si so mnou robí čo chce a tašky ešte k tomu pridávajú, slúžia ako malé plachty. Auta za mnou si držia odstup, so mnou to hádže zo strany na stranu. Prešiel som 8 m, ale zdá sa to ako večnosť. Schádzam k Hutley, fotím hrad, tie hrady sú všade. Vraciam sa na A96 a bojujem s vetrom ďalších 30 m, nemá to konca. Vietor ustal až pri Inverness, kde zastavujem a túlam sa po meste.

Aha, ďalší hrad, pár foto a ide sa cez most po A9 k môjmu ubytovaniu. Trvá mi asi pol hodinu kým nájdem ubytovanie, keďže som mal zlú adresu, vlastne hľadal som to v inej dedine. Ale nakoniec som to našiel, strávim tu dve noci. Potešila ma garáž, zhadzujem tašky, uťahujem reťaz, zajtra môžem pojazdiť bez batožiny.

13. 3. 2008 Bonar Bridge a okolie

Dnes mám na pláne iba Shin vodopády. Oddychový deň, pomalé tempo, vychutnávam si krajinu a túlam sa po A836 a okolitých cestičkách, niektoré sú iba jednoprúdové s miestami na vyhýbanie.

14. 3. 2008 Hill of Fearn – Inverness a okolie – Spean Bridge

Zamračené, ale neprší. Idem naspäť do Inverness a odtiaľ do Fort George, v minulosti pevnosť a dodnes slúži ako kasárne. Vstup 6,5 GBP, ale nič zaujímavé tam nebolo, delá a staré búdy nastúpené v rade. Ešte skočím ku Culloden viaduct, pozriem Clava Cairns, čo je iba kopa prehistorických kameňov na kope a ešte prebehnem Culloden bojisko ktoré pozostáva zo zarastenej lúky, starej chatrče a štyroch vlajok a patrí to do Škótskeho národného dedičstva.

Odchádzam z Inverness po A82 smer Fort William, cesta vedie popri Loch Ness, zastavujem sa pri Urquhart castle, pár foto a ide sa ďalej. Na A82 pribúdajú zákruty a scenéria sa mení, krásne lesy, vodopády popri ceste a zasnežené kopce, to je ono. Prichádzam do Spean Bridge, kde mám zajednané tri noci, majú aj garáž, zhadzujem batožinu a poďme umyť moto na pumpu. Myslím, že taká zasvinená ešte nebola za svoju 11 ročnú históriu. Dávam ju do garáže a dostávam spomínanú sms od NHS o mojej zlomenej/prasknutej lopatke. Inak bol som teda u môjho doktora 20. 3. 2008 a dal mi trojrohú šatku v krabičke lebo som tam prišiel na moto a dal mi dva týždne maródky. Ale už sa nejdem nad tým ani pozastavovať.

15. 3. 2008 Spean Bridge – Portree – Staffin a späť

Dnes som naplánoval ostrov Sky, okolo 240 m. Z A82 idem na A87, ktorá vedie cez celý Sky. A87 je cesta s najkrajšími scenériami po akej som počas tých 10 dní šiel. Ak budete niekedy v Škótsku treba po nej pojazdiť.

Zastavujem sa pri Eilean Donan hrade a pokračujem cez Sky bridge na Sky. Cesta vedie cez Cuillin hills, ostrov vyzerá trochu ako mesačná krajina. V Portree schádzam z A87 na A855, opäť cesta iba s jedným jazdným pruhom, prechádzam okolo Old Man of Storr a po pár minútach prichádzam k cieľu. Kilt rock vodopád, malá rieka padajúca z útesu do mora, stojí za navštívenie. Tu to otáčam a ide sa naspäť.

16. 3. 2008 Fort William – Glenfinnan a okolie

Pôvodne som mal na pláne Ben Nevis, ale viac veci bolo proti ako za. Bol zasnežený asi od polovice, ja som nemal žiadnu vystroj, a občas sa ozývalo rameno. Hoci sa domáca ponúkla že mi požičia synove topánky ale keď dodala že budem potrebovať na ne aj mačky tak som to vzdal. Dala mi pár tipov na okolité cesty necesty a tak som sa túlal po okolí. Malé enduro vložky na lesných cestách a hodinová túra pod Ben Nevis, aj som sa zapotil. Kto má rád horskú turistiku prišiel by si tu na svoje. Skočil som ešte do Fort William kde bol ďalší hrad a ku Glenfinnan monumentu a hádam by aj na dnes stačilo.

17. 3. 2008 Spean Bridge – Paisley – Ayr – Portpatrick

Slnečno, balím batožinu, dnes ma čaká 205 míľ do Portpatrick. A82 smer juh, prechádzam cez Rannoch moor, pustatina s peknými zasneženými vrcholkami hôr.Z A82 na M77 smer Ayr, zastavujem na pumpe a dofukujem pneumatiky vpredu bolo 1,6 namiesto 2,1 a vzadu 1,9 namiesto 2,6, a už viem prečo moto tak plávala. Za Ayr zastavujem na Culzean castle. Vstup 3 GBP, hrad bol zatvorený, ale je to vlastné celý areál so záhradami, jazerom a plážou, stojí za to.

Po dvoch hodinách smer Portpatrick, malá dedinka z ktorej vidno do Severného Írska, a keďže je dnes deň Sv. Patrika, pár lodí je na mori smer Severné Írsko.

18. 3. 2008 Portpatrick – Carlisle – Leicester

Už len presun "domov", 320 míľ. A75, na ceste samí blázni s tempom 90 mph, chvíľu premýšľam, ale nakoniec sa nechám uniesť, keď budú merať, museli by zastaviť celú premávku. Z A75 prechádzam na diaľnicu M6 až domov. Prichádzam o štvrtej zmrznutý na kosť, už len čakám, kedy sa ozvú kolená.

Náklady, súhrn

Celkovo som prešiel 1970 míľ (3152 km) počas 10 dní. Neviem koľko benzínu som minul ale myslím že nejakých 5-6 l na 60 m, koho to zaujíma nech si to vynásobí. 1 míľa = 1,6 km, 1 GBP = 43 SKK. Ubytovanie ma vyšlo na 260 GBP za 9 nocí vrátane raňajok, teplej izby, horúcej sprchy, všetky hygienické potreby, keksy, čaj, káva, horúca čokoláda na izbe, na požiadanie operú a usušia veci. Všade kde som spal, boli veľmi milí, ochotný pomôcť a poradiť. Nechce niekto kúpiť stan a spacák nepoužívaný, iba raz sa previezli do Škótska. So stravovaním nie je problém, krčmy a reštaurácie sú na každom rohu a za 5 – 10 GBP sa dá najesť všade.

Motorka slúžila spoľahlivo napriek mukám, ktorými prešla. Dolieval som asi deci oleja. No na cestovanie nie je, ochrana proti vetru a dažďu je mizerná, lepšie povedané žiadna. A zadný tlmič asi doslúžil, podľa zvukov ktoré vydáva. Počasie vyšlo až na dva dni kedy pršalo.

Celkovo odporúčam Škótsko aj v marci. Stretával som aj pár bláznov mne podobných. Malo to svoje čaro, zastavíte na kraji cesty a nikoho, na široko ďaleko len ticho. Nerozpisoval som sa o miestach na ktorých som bol, lebo je to aj tak dosť dlhé, keď sa chcete o nich niečo bližšie dozvedieť, treba zagoogliť. Dúfam, že som niektorých inšpiroval a ak máte otázky rád odpoviem. Uvidíme sa na cestách.