Marseille (vtedy Phocee) je 2600 rokov staré prístavné mesto na juhu Francúzska, vraj najstaršie v krajine. Naozaj brána z Afriky do Európy, čertovsky veľká brána pre utečencov, študentov, cestovateľov, skrachovancov. Väčšinou majú jedno spoločné – v ich krajine sa hovorí po francúzsky, pretože to boli bývalé kolónie Francúzska. A tých bolo neúrekom. Nie je to tak dávno, čo malo mesto takmer 2 milióny obyvateľov, sprísnením emigračných zákonov je teraz stav okolo 1 250 000. Ale myslím si, že je to nezistiteľné.

Nemusíš byť v meste 3 týždne ako ja, aby si zistil, že nie všetci sú prínosom pre spoločnosť. Bežne tu vidíš Afričanov v ich odeve, chlapov v košeliach po zem, zakuklené moslimky, (tvár majú odkrytú) v teplotách nad 30 stupňov chlapov v hrubých vlnených čiapkach a vlasy majú ako korene stromov. Počas dňa tu bežne stretávaš, vhodnejšie je obťažujú Ťa ľudia s mútnymi pohľadmi, narkomani, feťáci. Ak chceš pobudnúť v okolí starého prístavu, musíš sa obrniť najvyššou dávkou tolerantnosti a totálnej apatie. Musíš si zvyknúť aj na všade prítomnú špinu a odpadky. Odstavil som motorku, z tankvaku vybral foťák odstúpil 10 m a chcel odfotiť manželku, trvalo to 15 sekúnd a už ju objal nejaký genetický zmätok a slovná potýčka bola na svete.

Je prinajmenšom divné, ako málo je turisticky zaujímaných objektov v tomto meste, chrám nad mestom si všimneš, hradby na začiatku prístavu, park LongChamp, väznicu na ostrove If, Chateau d´If (príbeh o grófovi Monte Christo). Mrzí ma, že som zabudol na Unité d'Habitation, obytný blok navrhnutý architektom Le Corbusierem, dokončený bol v r. 1952. Tento stavebný komplex je považovaný za ikonu modernej architektúry.

Stojím na skale pláže známej iba miestnym, ktorá je medzi Marseille a dedinkou Cassis. Mám rád to miesto, najbližší človek je od Teba 15 m a nemusíš od brehu plávať znak a strážiť si kľúče, doklady a k brehu plávať prsia. Nie som nahý, mám plavecké okuliare. K lanu, je to plávajúce lano, pláva štíhla, hnedá, nahá žena. Na breh sa dá dostať len po jednom, aj to len za pomoci lana a len na jednom mieste. Vyžaduje si to trocha námahy. Stretnú sa nám pohľady. Jediné chĺpky na jej tele sú tie na obočí. Hovorí mi, že je voda veľmi studená. Pousmejem sa ako veľký sveták a pomyslím :“Dievča, dievča, nevieš čo je studená voda“. (Celoročne potápam). Spúšťam sa do vody, to predsa nie je možné, ľad nie je tekutý!!! Veď je koniec júna, kde to som? Okamžite nasleduje plytké dýchanie. Ponáram sa. Mozog vysiela signál: „Čo robíš ty idiot!“ Chlapská ješitnost kontruje: „To si len rozpálený zo slnka.“ Zatínam sa ako obranca Stalingradu, vyrábam dojem ležérneho plávania. Nepresvedčivo, vraciam sa, čaká na skale, či mi netreba pomôcť. Hĺbka je pri skale okolo 10 - 15 m a vlny trieskajú o skaliská. Vyliezam. Pousmeje sa a hovorí:“Voda je studená“. Díva sa na nás uzimených.

Tú ženu si pamätám spred rokov, nosila obrovský ruksak a horolezeckú výstroj, 40 cm jazva na boku stehna, ostala pri plávaní, veru športovanie.

Po 3000 km strávených v sedle Fazera osamote si privstávam a švihám z Marseille do Nice. Priletí fantastický človek, jediný s ktorým chcem cestovať a stále ho volám, manželka Gabika. Prílet Budapešť - Nice je o 9 hod ráno. Cena letenky tam a späť kúpenej vo februári je km/Sk =1 !!! Chápeš 1 km za 1 Sk. To sa nedá na ničom, ak prejdeš 100 km na bicykli zješ niečo za 100vku.

Ach tie ženy

Nakoniec celý život sa skladá z vecí plánovaných a neplánovaných. Plán môže si priniesť veci v bočných taškách 2 x 33l. Skutočnosť + 15 l ruksak. Poznám ju. Bolo to očakávané, letných šiat nie je nikdy dosť. Nakladáme, prvýkrát sme širší ako späťáky a šup na výlet konečne spoločný. Smer Gorges de Daluis sú to hrdzavo červené skaly. Po hodine jazdy si všímam návesť Isola. Márišku, počas opravy cesty sme odbočili zle, nasleduje oprava a ja míňam posledné Gabikine sily. Vstávala o 2 hod ráno. Trošku mrmle. Po 2 - 3 hodinkách jazdy peknou krajinkou na konci jednej obce, rovný úsek, je tam 70tka, mám 87 km/h akurát radím z 5 na 6, skútristu vidím už 100 m stojí na vedľajšej ceste, pozerá na nás. Nikde žiadne auto. Tesne pred nami sa pohýna. Brzdy naplno o ½ sekundy mi Gabika tresne prilbou do prilby. Mám krátke prsty, obe dlane vlastne otvorené, hmotnosť oboch na rukách a ja nedokážem vytočiť ani kúsok. Minuli sme ho o ten povestný chlp. Smuha na ceste kratučká, ľudoprázdno. Toto sme museli rozdýchať.

Mototuristika nie je slnko, more, bezstarostnosť, ale aj únava a nepohodlie, to sa nikde nespomína. Tesnučko pred krásnymi červenými skalami Gorges de Daluis, manželka nevládze a za 2 minúty zaspáva posediačky na odpočívadle. Pripravujem fajn jedlo. Za polhodinku sa už usmieva o chvíľku už obdivujeme nádheru, nikde sa neponáhľame, stále zastavujeme a fotíme, obdivujeme.

Smerujeme do národného parku a chceme si pozrieť Grand Canyon du Verdon z cesty N 202 schádzame na D 952.

Znova ťažko opísateľná krása, kľud, ticho pohoda, všetci idú pomaly. V jednej malej dedinke obedujeme obrovské zmrzlinové poháre a ja vyzvedám, čo je nové u nás doma. Park sme prešli krížom-krážom, divoká voda vhodná na rafting, asfalt a cestičky ako stvorené pre cykloturistov. Na vodných nádržiach ľudia bojujú s vetrom. Pre peších ani nehovorím, všade hotelíky, kempingy. Skrátka raj pre rozumných ľudí.Tvoja motorka s vykuchaným výfukom tam nepatrí. 1000 ľudí ktorých stretneš, vyrušíš pri obede, relaxe, odpočinku. Nemusia a nechcú vedieť, že práve TY relaxuješ a potrebuješ mať o 2 % vyšší výkon.

Stáčam moto na juh na takmer na mape neviditeľnú cestičku smer Aups - Salernes, trocha sa obávam o naše zadky, ale je to znova krásna cestička. Okolie Marseille mám zjazdené a poznám ho výborne, diaľnicu nepotrebujem. Večer otváram červené vínko Roussillon, teda oblasť, kde sme zablúdili. Zaspávame spánkom spravodlivých.

Nasledujúce dni trávime na tých skaliskách pri mori, je to ozaj nádhera, Gabiku posielam do vody ako prvú so slovami: „Pozri aj ženy tu plávajú, povzbudzujem ju, to sa Ti len zdá, že je studená, si rozhorúčená“. Tento raj je medzi Marseille – Luminy - Cassis po ceste číslo 559 a volá sa Calanques, biele vápencové skaly.

Ale pozor, k mori sa šľape hodnú chvíľu je tam miesta pre všetkých na to, aby si našli vlastnú „Modrú lagúnu.“ Ak chcete budete sami, skrátka fantázia. Nevýhoda tohto pozemského raja je vietor Mistrál. Vietor od mora dokonale premieša vodu. Teplota vody 16 stupňov. Nebezpečnejšie je to, že vojdeš do vody, žiadne vlnky, zrazu o 1 min skoro 1 m vlny z hociakého smeru, žiadne vlnolamy. Plávaš si pár metrov od skál v kľudnej vode a zrazu pecka, vlny, špicaté skaliská. Bez varovania, bez vetríka, skrátka prišlo z mora. Ale tento vietor je spásonosný pre nás na motorkách, za 14 spoločných dní sme sa ani raz neparili, ani pri pomalej jazde, stále sme mali moto bundy a neparili sme sa. Teploty 24 - 30 stupňov. Daň za to je moto odparkované strašne ďaleko, žiadne parkovisko, les. Na to som bol pripravený, mal som zámok na brzdový kotúč, dva reťazové zámky. Jeden okolo stromu, druhý bežne cez moto.

Nimes

Nimes bolo staré keltské mesto, na konci 2. stor. p. n. l. ho získali Rimania a stalo sa významným strediskom. Najväčší rozmach mesto získalo za cisára Hadriána 117 n. l. - 138 n. l. Najvýznamnejšie pamiatky sú zachovalé mestské hradby v dĺžke 6 km, začali ich budovať tesne pred n. l. Zachovala sa aj Augustova brána (Porte d´ Auguste), chrám Maison Carrée, rímsky amfiteáter z 1. stor. n. l. Pri takýchto stavbách sa stále cítim ako potomok nejakého hlúpeho kmeňa. Neviem, či vôbec boli vtedy nejakí Slovania, ak boli, určite behali po lese zabalení v dákej kožušine a vrchol umenia bol oštep. A stavby, možno pár kolov v zemi. Niečo ako geometria, matematika, umenie, pole neorané. Skrátka tieto stavby sú neskutočné. No, žiaľ aj vstupné, paľba. Skoro 1000 Sk. Amfiteáter som ešte oželel (zvnútra ho zmrzačili kovovou konštrukciou hľadiska), je impozantný aj z vonku a vo veľmi podobnom sme boli pred 4 rokmi v meste Arles, ale ten chrám - dlho sme sa obšmietali okolo. Veľmi ťažko som to rozchodil, bolo to veľa.

Z Marseille sa tam dostaneš po rýchlej bezplatnej dvojprúdovej ceste choď na smer Fos-s-Mer

Uzes

Cesta Nimes –Uzes je rozprávka. To mestečko mi pripomínalo Český Krumlov. Úzke uličky, hradby veže, škoda, že sa nedajú odfotiť. Nemáš kde ustúpiť a fotiť jedine z lietadla. Príjemné mestečko, keď sa motáme po úzkych uličkách a chceme vstúpiť do hradného komplexu, milý ujo pýta vstupné znova cca 1000 Sk. Sme sklamaní a so zvesenými nosmi odchádzame. Všetky šípky vedú k...

Pont du Gard

Nebudem sa znova opakovať a namáhať sa opísať neopísateľné. Uvedom si. Je to vodovod - akvadukt postavený okolo r. 19 pred n. l., výška 49 metrov, dĺžka 275 metrov. Tiekla po ňom voda do Nimes, bola to súčasť viacerých vodovodov. Perlička a čerešnička na záver: na dĺžku 48 km má klesanie 17 m. Rozumieš!!! Asi v Európe nič podobné neexistuje. V tú dobu žilo v Nimes 50 000 obyvateľov, bolo to veľkomesto. Prechádzame sa a obdivujeme ho asi 2 hodiny.

Povinné parkovné, aj pre moto je zároveň vstupné. Keď zaplatíš až potom sa rampa dvihne, je to automat, papierové peniaze tam nevložíš. Maturovali tam aj domáci.

Orange

Využívame diaľnicu, prečkávame 15-minútový dážď, jediný počas 14-dňovej spoločnej dovolenky a mojej 30-dňovej. Mesto založené v r. 36 pred n. l. rímskymi legionármi. My sme tam šli kvôli divadlu, najlepšie zachované antické divadlo v Európe. Podľa letákov sú len tri antické divadlá, ktoré majú zachované pôvodné múry - v Turecku, Sýrii a Francúzsku. Akustika senzačná, miesta pre 9000 divákov, scéna vysoká 37 m, 122 rôznofarebných mramorových stĺpov dotvára atmosféru. Veľkolepé nie je len hľadisko a scéna, ale priestory za scénou, budovy, klenby súvisiace s divadlom, skrátka, musíš vidieť. Vstupné, nech nejem.

Víťazný oblúk postavený okolo r. 10 - 27 n. l. má výšku 19 m a krásnu reliéfnu výzdobu, stál pred severnou mestskou bránou. Znova výnimočná stavba.

Avignon

Preliezli sme ho kompletne pred pár rokmi, ty ho však nevynechaj: Pápežský palác, námestia, polovičný most, mestské hradby. Stojí za pozretie.

Tarascon

Majú pekný hrad, nikto z personálu nevedel anglicky, ani len kúsoček po nemecky, nevpustili nás dnu 50 min pred uzatvorením, nikde nebolo napísané, kedy je posledný vstup. Podivné správanie. Tak žiadne foto nezverejním.

V predposledný deň mi na kľude nepridáva poveternostné spravodajstvo. Hlásia vietor na pobreží 80 - 90 km/h, teplo, ale vetrisko. O 5 hod ráno vyrážame z Marseille do Nice len po diaľnici. Riadidlá stískam ako motokrosár, jeden jazdný pruh nám ledva stačí, Gabika sa ma drží ako zápasník. Diaľnica sa stáča a ja z rýchlosti 100 km/h mám 140 km/h a bezvetrie, takto to môže byť na FJR 1300. Vyjavene pozerám na budíky, ozaj je to tak, vietor sa otočil. Som vo vnútrozemí, ustal vietor, spomaľujem na 110 km/h. Práve vychádza slnko a neskutočne mi svieti do očí, dávam dole clonu, aj tak nevidím. V tej rýchlosti som medzi kužeľmi, pokazený kamión som videl v odstavnom pruhu, ale tie kužele okolo neho nie. Znova šťastie. Cena za 190 km jazdy po diaľnici cca 11e a to motorka platí menej. Krátkodobé parkovné pre moto na letisku grátis. Tak a som znova sám. Spoločných 2500 km navždy ostane v pamäti. Vraciam sa do Marseille popri pobreží a míňam zúfalcov v autách stojacich v 20 km kolónach! O pár dní ma čaká cesta späť, neviem koľko bude merať 2000 - 2500 km? Ale to je už iný príbeh.

Prečo tam cestovať?

More, skaly sú aj v Chorvátsku. Okolie v polkruhu 250 km okolo Marseille je neuveriteľné, francúzsky vidiek je prekrásny, kľudný, bezpečný. Nejestvuje tam rovná cesta, všade krásne zatáčky. Nikto si tie cesty nemýli s okruhom. Akonáhle sa priblížim k autu, vodič uhne na krajnicu a ja ho kľudne predbehnem, nedemonštrujem pri tom, že Fazer má viac koníkov ako jeho autíčko. Od ďakovania výstražnými smerovkami mám skoro vykĺbený palec. Ja som vyslovene motocyklový kľudas a párkrát sa nechám uniesť avšak len v zákrutách, ktoré celé vidím a ako vždy, moja je len ½ cesty. Prinajhoršom páde môžem tak akurát pováľať kúsok obilniny pri ceste. Je tam plno pamiatok po Rimanoch a rímskej ríši. Fantastické dopravné značenie, v obciach žiadny debilný semafor, všade kruhové objazdy, žiadne čakanie, skrátka sen.

Ostalo nám ešte veľa malých mestečiek, dediniek s hradmi zo stredoveku, prírodné rezervácie s bahnom a slanou vodou, útesy. Mám to všetko poznačené a určite si to prídeme pozrieť, ak nie dvaja, tak traja autom. Žiaľ ak sa chceš túlať po Marseille potrebuješ 4 kg zámkov a reťazí.

Ďakujem mojím priateľom z prešovskej Yamahy za rady a pomoc.

P.S. Na fotografii v galérii je chlap v modrej košeli, je to Nick Nolte???