Šotolinami cez Macedónsko, Albánsko a Čiernu Horu (+ podrobné mapy, trasy, fotografie a videá) 11/13

Deň 11. Mekka motorkárov

Trasa: Elbasan – Tiranë – Lezhë – Shkodër – Prekal – Theth - Bogë

Dnes je na programe mekka všetkých motorkárov a zároveň miesto, v ktorom Albánsko pre väčšinu z nich končí – ikonická dedina Theth. Mimochodom, správna výslovnosť pomenovania tejto dedinky je “ θet“, nie „Tet“ (Th na začiatku sa vyslovuje rovnako , ako anglické Th). Samozrejme, volíme trasu z Prekalu, lebo z Bogë je to už komplet asfalt až dolu. Theth som prvý krát navštívil v r. 2018, ale vtedy som si GoPro kameru zabudol v hoteli (na druhý deň som sa po ňu vracal), cestou som kufrom trafil vyčnievajúcu skalu a mal som asi najvážnejší pád na motorke v živote (mne sa nestalo nič, ale motorku sme chvíľu oživovali. Kufor som musel zviazať gurtňami) a celkovo sme sa kvôli kamošovi dosť hnali (Peťo, neuraz sa). Vtedy som si povedal, že napriek tomu, že dedina samotná je už dosť komercia, sa sem ešte vrátim.

Ráno prechádzka po meste, raňajky a káva. Zase kebab. Vážne sa začínam tešiť domov na ovsené vločky s nízkotučným jogurtom s vysokým obsahom bielkovín a biočučoriedkami. Potom presun diaľnicou a okreskami smerom na Shkodër. Stretávame dokonca prvých motorkárov. Predsa len, Theth je blízko. Najmä v okolí miest a mimo diaľnic je premávka katastrofálna. Kolóny sú nekonečné a takmer stále stoja. Ešteže sú tie krajnice. Obiehame čo sa dá. Samozrejme, opatrne a zodpovedne. Ten pravý záhul prišiel v Shkodëre. Premávka je tu ozajstný chaos a oči musíš mať všade. Na značku „Hlavná cesta“ vo vlastnom záujme zabudni. Čerešničkou na torte sú cylkisti a skútristi. Jazdia, ako príde. V smere, v protismere, krížom, hociako... Za mestom sme navštívili most Ura e Mesit cer rieku Kir. Je to najdlhší turecký most v Albánsku. Je už len pre peších, ale s motorkou sa naň dostať dá. Tomu sa samozrejme nedá odolať.

Video – prejazd Shkodërom:
youtu.be/0fqUaDv-mAM

Fotka a pokračujeme ďalej do dedinky Prekal. Cesta je úzka, kľukatá a vedie popri riečke Kir. Míňame niekoľko nádherných miest na kúpanie, ale na to dnes čas nie je. Ale však toto už všetci poznajú. Navyše sa zamračilo a vyzerá, že aj zmokneme. Weheej. V Prekale, kúsok pred koncom asfaltu dávame neskorý obed a kávu. Mješano meso, of kórs... Začína pršať a možno aj vďaka tomu je premávka na tunajšie pomery prudko v pohode. Asi po 10-ich kilometroch stretávame Taliana „naľahko“. Vraj už druhý deň posebe sa otočil, lebo veľa pršalo a nedalo sa prejsť. Pche! Síce trochu zneistení, ale pokračujeme ďalej. Že šak spróbujeme a uvidíme. Čo sme my horší ako nejaký Talian? Keď sa zvládol otočiť on, zvládneme to aj my! Nachvíľu prestalo pršať, tak dokonca vyťahujem aj dron.

Video – cesta do Thethu:
youtu.be/2W78zJhYiF8
youtu.be/MEjd__C890A

Video – Cesta do Thethu (GoPro):
youtu.be/yfUTLveTdbI
youtu.be/EyHAULCHsr4
youtu.be/l2JhEZkl0iI
youtu.be/FV1UsC0AMOA
youtu.be/DSMtiwu-wCM
youtu.be/m5MvLSaP6yc
youtu.be/q9b0eyVraxs
youtu.be/JGw3kk7ZqeE
youtu.be/b5EY-gBgJ3U
youtu.be/kJhc8rdWr0w
youtu.be/Yjy5_1JIX80
youtu.be/LLv_WhGKF8c
youtu.be/K0sqYPHS0c4

Asi v polovici cesty stretávame partiu štyroch motorkárov. Prebieha klasická debata „Helou, Helou, Áj em Yes, Gút rout, Not gút rout, sertyforty” a tak... Po niekoľkých minútach zisťujeme, že sú to Česi. Dobre, no.. Trapas dňa by sme mali za sebou. (Nie, nemali. Príde až neskôr.) Cestu si inak, napriek dažďu, vyslovene užívam. Toto je jedna z výhod južného Balkánu (aspoň pre mňa). Aj keď je mokro, dá sa v pohode jazdiť offík aj bez toho, aby si bol až po uši v blate. To sa napríklad o Rumunsku povedať nedá. Taký Čiernohorský TET som dal v daždi od Šćepan Polje až po Meduriječje. Veľa stojíme, točíme a fotíme. Náročnosť je presne na hrane toho, čo je pre mňa a moju 250-kilovú Afriku príjemné. Možno kúsok za ňou. Stále však nevieme objaviť ono zradné miesto, kde by sme sa mali podľa Taliana otočiť. Bude to asi nejaký talian ten Talian. Nad mostom cez rieku Lumi i Shalës fotíme parádne zábery aj s dúhou.

Za mostom sa začína stmievať. Do Thethu dorážame už potme. Fotka pri kostolíku mosí byť. Nasvietený odspodu má tiež svoje čaro. Inak sa moc nezdržiavame a pálime novou asfaltkou do Bogë, kde máme u kamaráta Nikolina zajednané spanie. Po ceste stretávame stavebné stroje, ktoré kde-tu ešte cestu dokončujú. Tu prichádza aj sľúbený trapas dňa. Filipko si to opäť šupol do neutrálu miesto do 1-ky a, tadaaa, ako prvý na výlete pokladá na asfalte. Dokonca na krásnom, novučičkom. Týmto mu slávnostne udeľujem čestný titul „Filip – the neutral king“. Pri zjazde do Bogë si všímame od snehu pováľané zvodidlá. Posledná zima tu musela byť hustá. U kamaráta Nikolina dávame večeru – na moje výslovné želanie bezmäsitú. Cena 42 € za oboch nie je najnižšia, ale Nikolin s manželkou majú prírastok – dvojtýždňovú slečnu a tak radi podporíme. Zaujímavosť: V zime vraj asfaltku neudržiavajú a jediná cesta do Thethu vedie len z Prekalu. Je to terénnym autom tak na 10 hodín. No chápeš?